Nezabiješ

     Vydavateľstvo: Medzinárodná komisia svedomia, Bráfova 2, Tŕebíč, Česká republika, vydalo v roku 2000 knihu českého autora: Martin HERZÁN Totalitní svetovláda, ktorá vyšla tiež v druhom vydaní (Bratislava 2002, ISBN 80-89044-38-7). Vydanú knihu vysoko vyzdvihol prezident Slovenskej republiky Rudolf SCHUSTER slovami v tomto znení:

    „Svojím obsahom, množstvom faktov i konkrétnymi citátmi je nesporne prínosom k celosvetovým procesom, ktoré sú nezadržateľné a dotýkajú sa každého štátu, každej krajiny a v konečnom dôsledku i každého jednotlivca. Je preto na každom z nás, do akej miery sa s týmito novými realitami /každý/ zoznámi a aký postoj k nim zaujme. “

Na začiatku pertraktovanej knihy o totalite uvádza autor strhujúce motto:

   „Až sa svet obzrie za 20. storočím, bude plakať. Nie preto, že bolo zaplavené krutosťou, ale preto, že dobrí ľudia mlčali. “

(Martin Luther KING, 1929-1968)

More ukrutností nebolo raritou iba 20. storočia (kedy zabili komunizmus), ale celá história bola zaplavená rovnakými vojnovými ukrutnosťami, aké dodnes pácha ten istý chladno­krvný vrah: imperializmus. Ten svojho času zabil nielen legendárneho, spravodlivého Ábela, ale aj skutočného rovnako spravodlivého M. L. Kinga, ktoiý bol zabitý len za to, lebo sa opovážil nemlčať o tom, o čom „dobríľudia mlčali“.

Imperializmus vrazil smrteľnú ranu komunizmu na sklonku 20. storočia, o čom ešte M. L. King nemohol vedieť, pretože jeho imperializmus zabil r. 1968 podľa jedného a toho istého imperializmom splodeného scenára, aký sa naživo odohral 22.11.1963 v Dallase, kedy bol zabitý prvý rímsko katolícky prezident John Fitzgerald KENNEDY, ktorý doteraz zo všetkých jediný, najrealistickejšie posudzoval možnosti USA.

V súvislosti so zabitím komunizmu treba pre úplnosť dodať, že imperializmus, ktorý zaryto odmietal komunizmus (už od vydania Komunistického manifestu vo februári 1848), ten istý imperializmus, pod rúškom vlny nastrojených „Nežných revolúcií“ (čo začali bohumilou „solidaritou“ a skončili čertu milým zánikom „ZSSR“ 21.12.1991), vyústil do zavedenia kapitalistického poriadku v Spoločenstve nezávislých štátov s bábkovými vládami, ktoré riadia animátori zo Západu. Ergo po zabití komunizmu sa imperializmus stal – zbytočný.

Imperializmus však nehodlá zo sveta odísť. Fraška okolo komunizmu bola zámienka, akým totalita sledovala zámer rozšíriť sféru svojho vplyvu na krajinu, aká má najviac plynu a ropy na svete. O dobytie tejto krajiny sa v histórii pokúsil imperializmus už trikrát (Napoleon, 1812; Hitler, 1939 a nemenovaní imperialisti 24.2.2022). Ten tretí pokus spočíva v tragickej komédii: Trójsky kôň zavlečený do Ukrajiny, preplnený naverbovanými vrahmi, zapálených prekrúteným proletárskym heslom; Imperialisti všetkých krajín, spojte sa!, dajú sa všetci zabiť za nové rozdelenie sveta …

Krízu svetovlády vyvoláva premenný počet IMPERIALISTOV, a nepremenný počet SVETOV, aký je iba jeden-jediný. Viac svetov, než jeden-jediný, reálne neexistuje.

Z tejto skutočnosti treba vychádzať pri skúmaní celosvetových procesov, ktoré „ dotýkajú sa každého štátu, každej krajiny a v konečnom dôsledku i každého jednotlivca teda aj TY máš právo povedať „ Dobrý deň, spravodlivosť! “ alebo „ Zbohom, nespravodlivosť! “.

Ľudské SVEDOMIE má svoje výhrady, závislé od zmeny okolností. Napr. novorodenec je do okamihu prestrihnutia pupočnej šnúry imperialistom najvyššieho stupňa. Preto má prsty zovreté v päsť, akoby chcel povedať: „Ja sa prebijem – celý svet musí patriť MNE!“.

No celý život sa človek učí, než pochopí, že jeho JA je čiastka MY, aká predchádza všetky „ja“ a trvá i po ich zániku. Zomierajúci z posledných síl vystrie prázdne dlane, akoby chcel ukázať, čo nestihol už vypovedať: „Hľa, z tohto sveta si NIČ neodnášam! “

Každé MY žije iba v PRÍTOMNOM ČASE. Minulý čas pre „my“ nejestvuje a budúci tobôž nie. Preto všetko, čo človek chce, čo vie, čo môže vykonať, musí urobiť hneď a teraz, lebo zajtra môže byť neskoro. Napokon žiadny dej začatý včera, nemusí sa dožiť zajtrajška.

Zarmucuje, keď pominie sa dobré. A utešuje, keď pominie sa zlé. Problém je iba v tom, že vždy nevieme odlíšiť dobré od zlého. Napr. IMPERIALISTI sú dobrí, a páchajú zlobu. Aha:

Dvaja imperialisti sú v spore o nejakú raritu, akú si nárokuje každý pre seba celú. Tento rébus by nevedel spravodlivo rozsúdiť ani bájny Šalamún. Chytrý imperialista zabije svojho odporcu a týmto činom vrah nadobudne vec celú. Zabíjanie je atribútom imperializmu.

Dobrí ľudia celého sveta neschvaľujú „zabíjanie“. Sú za „Zákaz zabíjania ľudí pre dobyvačné záujmy“, ktorý nepriamo smeruje proti imperializmu a priamo smeruje proti imperialistom tým spôsobom, že im berie vietor z plachát:

Po odrezaní imperialistov od vetra, sa automaticky okamžite preruší kontakt imperializmu s imperialistami. Prerušený kontakt je pre imperializmus nezlučiteľný so životom, pričom imperialisti neutrpia žiadnu ujmu v prípade, ak imperializmus navždy odíde z nášho sveta.

Zánik imperializmu teda nikoho nepoškodí, práve opačne, každému prinesie neoceniteľný zisk, pretože každá kolibričia krajina, ako je Ukrajina a všetky mamutie krajiny, ako je Rusko, budú rovnako slobodné, a po zániku imperializmu, ich nikdy nikto neohrozí zabitím, ani anexiou ich životného prostredia. Kto môže garantovať takúto spravodlivosť?

Na žiadnu spoločenskú zložku sa nedá spoľahnúť, lebo tá iba zaťažuje ľudí zvyšovaním salda daňového otroctva, čo predstavuje najťažší zločin proti ľudskosti, s ktorým je treba sa vysporiadať v prvom rade, lebo toto lavínové nebezpečenstvo inak privedie svet do záhuby.

V danej situácii prvú pomoc pri odvrátení hrozby 3. svetovej vojny (naplánovanú totalitou), poskytuje anketa, v ktorej dobrí ľudia celého sveta môžu podpismi, krížikmi, srdiečkami a inak prispieť k navráteniu sa zdravého rozumu späť do života, vyhnaného imperialistami.